Home / Všetky články / Prečo neinvestujem do podielových fondov – 2. časť

Prečo neinvestujem do podielových fondov – 2. časť

Opica so zaviazanými očami, ktorá hádže šípky do zoznamu akcií dokáže zostaviť portfólio so zrovnateľným zhodnotením ako investiční experti. Táto veta Burtona Malkiela z knihy Náhodná prechádzka po Wall Street je podrobovaná analýze už niekoľko desaťročí a zdá sa, že sa nemýlil.

Tento článok je pokračovaním článku prečo neinvestujem do podielových fondov. Ukážeme si nedostatky podielových fondov, ktoré sa snažia prekonať trh a to priamo na jednom z najúspešnejších správcov aktív.

Pri meraní úspešností fondov vždy narážame na jeden podstatný problém a tým sú dáta, pretože väčšina fondov nemá dostatočnú históriu, alebo neuvádzajú benchmark, podľa ktorého by sme vedeli daný fond ohodnotiť ako úspešný, alebo neúspešný.

Jeden z férových hráčov na tomto trhu je spoločnosť Franklin Templeton, ktorá pri každom fonde má uvedené dôležité informácie a to benchmark a históriu fondu, zloženie aktív a podobne, viac na franklintempleton.sk

Franklin Templeton Investments

Spoločnosť Franklin Templeton Investments je celosvetovým lídrom v správe aktív, ktorý poskytuje služby klientom vo viac ako 170 krajinách sveta.1 V súčasnosti je Franklin Templeton Investments považovaná za jedno z najdôveryhodnejších mien v oblasti poskytovania finančných služieb.

Spoločnosť zamestnáva skúsených investičných profesionálov, ktorí pokrývajú všetky trhové kapitalizácie a štýly. Spoločnosť investuje viac ako 60 rokov do akcií.

Rozdelenie spoločnosti je na krátkodobé peňažné fondy, dlhopisové, zmiešané a a akciové fondy. Medzi krátkodobé fondy patrí Franklin Euro Short –Term Money Market Fund, ktorý je zameraný na európsky trh. Portfólio je tvorené eurobondami, cennými papiermi, devízami zameranými na euro. Investovaná čiastka je okolo 77,26 miliónov eur.

Benchmark

V našom prípade sa benchmarkom myslia akciové indexy, ktoré interpretujú vývoj určitého trhu. Správcovia fondov sa snažia poraziť tento index z hľadiska výkonnosti, alebo rizikovosti napríklad tým, že zo svojho portfólia niektoré akcie vylúčia, alebo investujú s nižším podielom. Tvoria rôzne analýzy, ktorými sa snažia odhadnúť vývoj a dosiahnuť lepšie výsledky ako ich benchmark (výnosnosť daného trhu).

Jednoducho povedané: investor, ktorý má vyskladané portfólio akcií ako benchmark, tak dosiahne identické zhodnotenie a riziko s benchmarkom. (bez poplatkov)

Investor, ktorý sa snaží poraziť benchmark, to portfólio vyskladá iným spôsobom, napríklad niektoré akcie na základe svojej analýzy vylúči, alebo do nich investuje väčšie percento finančných prostriedkov za účelom lepšieho zhodnotenia, alebo nižšieho rizika.

A práve to je kameň úrazu, budúcnosť je veľmi ťažko predikovateľná. Mnohé štúdie ukazujú to, že snažiť sa dosiahnuť lepšie výsledky vedie práve k horším výsledkom a vyšším poplatkom.

S&P 500 je jeden z najznámejších indexov, ktorý je väčšinou braný ako obraz vývoja amerického akciového trhu. Veľká miera investorov a portfólio manažérov investujúcich do amerických akcií používa tento index ako benchmark pre porovnanie výkonnosti svojho portfólia. Vytvorila ho známa ratingová spoločnosť Standard & Poor v roku 1957 a je vypočítaný z cien akcií 500 amerických spoločností s najväčšou trhovou kapitalizáciou, kedy váha jednotlivých akcií v indexe je odvodená od veľkosti trhovej kapitalizácie jednotlivých spoločností.

Výskum

V štúdii som sa pozrel na zúbok akciovým podielovým fondom spoločnosti Franklin Templeton a či aktívna správa manažérov prináša svoje plody, alebo ako už naznačujú viaceré štúdie je zbytočná. Všetky údaje sú spracované zo stránky Franklin Templeton.

Ako môžeme vidieť tak z hľadiska výkonnosti, skúmané fondy zaostávali za benchmarkom a pri zarátaní poplatkov je tento rozdiel ešte markantnejší. Pri najdlhšom zhodnom sledovacom období 15 rokov so zarátaním poplatku, nedokázal ani jeden akciový podielový fond prekonať benchmark.

No nebolo by férové porovnávať tieto fondy len z hľadiska výkonnosti, ale je potrebné zarátať aj podstúpené riziko. Tu sme sledovali všetky akciové fondy spoločnosti Franklin Templeton, ktoré mali anualizované dáta výkonnosti za posledných 8 rokov.

Analýze sme podrobili 33 akciových podielových fondov:

Ukazovateľ informačný pomer udáva ako si vedie podielový fond v porovnaní s benchmarkom pri zohľadnení rizika. Čím vyššie kladné číslo, tým si fond viedol lepšie ako benchmark na radosť investorov. Čím vyššie záporné číslo, tým viac fond neefektívne investoval oproti svojmu benchmarku.

28 z 33 podielových akciových fondov Franklin Templeton podrobené tejto analýze má záporné info. Ratio.

 

Záver:

Týmto výskumom som chcel ukázať, že aj tí najuznávanejší manažéri podielových fondov majú problém prekonať benchmark. Pričom som nenašiel žiadnu súvislosť medzi konkrétnym manažérom a fondami, ktoré porazili benchmark, alebo súvislosť medzi menšou odchýlkou fondu (rizikom) oproti benchmarku a menšou výkonnosťou tohto fondu. Samozrejme výskum bol uskutočnený na malej vzorke a preto nemá až takú výpovednú hodnotu. No ak by sme do výpočtu zahrnuli aj poplatky informačný pomer a sharpov pomer by dosahovali ešte horšie výsledky.

Našťastie sa o túto problematiku zaujíma viacero autorov a za najvýznamnejšie štúdie pokladám tieto:

False Discoveries in Mutual Fund Performance: Measuring Luck in Estimated Alphas – štúdia profesora Wermersa a spol., v ktorej použili relatívne nový postup, False Discovery Rate, pri zisťovaní výkonnosti podielových fondov. Autori skúmali výkonnosť vyše 2000 podielových fondov a prišli k záveru, že len 0,6% z týchto fondov, dokázalo skutočne poraziť trh.

Luck Versus Skill in the Cross Section of Mutual Fund Returns – Eugene Fama a Kenneth French v tejto štúdii skúmajú výkonnosť vyše 3 000 aktívne spravovaných akciových podielových fondov v rokoch 1984 až 2006 a porovnávajú ich výkonnosť pomocou 10 000 simulovaných histórii výnosov fondov s rovnakými charakteristikami ako mali skutočné fondy v štúdii. Autori zistili, že takmer všetci portfólio manažéri s nadpriemernými výsledkami ich dosiahli len náhodou a nemajú schopnosť, či nadanie vyhľadávať podhodnotené alebo nadhodnotené akcie a správne načasovať ich nákup, či predaj (v prípade nadhodnotených akcií). Viac v tomto článku.

 

Práve to sú dôvody prečo uprednostňujem pred podielovými fondmi investovanie cez ETF a vlastnú správu portfólia.

Tento článok nie je investičným doporučením.

Sledovať ďalšie články môžete na našej facebook stránke zhodnocuj.

Alebo cez našu email akadémiu.

Ing. Miroslav Klimek

Ing. Miroslav Klimek

Zakladateľ portálu zhodnocuj.sk, na ktorom zdieľame najdôležitejšie poznatky zo sveta investícii a podnikania. Vždy hľadám tie najlepšie formy zhodnotenia kapitálu a svoje vedomosti rád zdieľam s ľudmi, ktorí o takéto informácie majú záujem. V rámci môjho doktorandského štúdia na Ekonomickej univerzite sa špecializujem na burzovne obchodované fondy (ETF) a v rámci cvičení posúvam študentov vpred v podnikaní na internete.
Ing. Miroslav Klimek

Check Also

Prečo neinvestujem do podielových fondov.

Kto hľadá nájde a ja som vždy hľadal lepšie možnosti investovania ako bežne ponúkané produkty na …

2 komentáre

  1. Mätúci nápis, a možno aj účelovo! A čo indexové podielové fondy? Však tie majú v portfóliu ETFká, sú pasívne spravované a aj lacné.

    Dlho som už nevidel tak hnusne marketingový nápis článku, ktorý úplne zmätie čitateľa…

    • Dobrý deň,

      nadpis článku je preto taký, pretože nadväzuje a dokazuje fakty z prvej časti. Áno existujú indexové podielové fondy a tam už je na zváženie každého investora či zvoliť ETF, alebo podielový, no ja som zatiaľ nenašiel podielový lacnejší ako ETF. Ak taký nájdete budem rád ako ho sem pridáte. Ide o dokázanie faktu, že platiť správcov podielových fondov za aktívnu správu nemá zmysel, ale to určite viete. Ja nechcem sporiť, chcem investovať a ETF je výhodnejší nástroj ako podielové fondy.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *